Ležíme a sviatočne ťa cítim pod sebou.
Ticho mi spievaš ódu na marcové slnko.
Komunikujeme spolu iba dotykom.
Vokalistov si našla v šume stromov vôkol.
Chrbát mi pohládzaš rukou rozohriatou,
zdola si ešte trochu vlhká.
Vnikni do mňa celá pomalou rýchlosťou,
spečaťme začiatok tohto roka.
Zas mi vlievaš život do tepien a žíl,
nechápem, prečo hanbíš sa ma tak.
Iba po tvojom lúči vo mne bažím,
dovoľujem ti sa ma dotýkať.
Vítam ťa možno trochu predčasne,
ale nik mi nedaroval krajší deň.
Užívam si tie chvíle zázračné,
kým nepadne ešte chladný noci tieň.