Keď niet nikoho...

Autor: Lenka Kubatková | 4.2.2011 o 20:09 | (upravené 4.2.2011 o 20:14) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  139x

Keď niet nikoho, kto by so mnou pizzu zjedol,

keď ležím v tvár posteli a ona utiera mi slzy.

Keď niet nikoho, kto by mi pofúkal zvlhnutú tvár,

kto vyvezie ma obdivovať čaro vesmírnych hmlovín...

 

Stojím a kričím do neba.

Môj pre ucho nehlasný rev zamŕza vo vzduchu.

Vôkol tma, hlad, strach, bezmocnosť,...

Upínam sa k svetu iných,

lebo nevydržím sama so sebou...

 

A keď uschnú slzy a hnev sa stratí,

niet nikoho kto sa so mnou bude

z duše smiať na ničom...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Osem otázok o tom, prečo Poľsko prichádza o slobodu, médiá aj súdy

Vládna strana Právo a spravodlivosť postupne ovládla súdnictvo či verejnoprávne médiá. Problém je, že moc už nemá kto kontrolovať.

TECH

Rozlúštili záhadu supersilného betónu starovekých Rimanov

Náš betón sa časom drobí, ten z antiky sa stáva pevnejším.


Už ste čítali?