Keď niet nikoho...

Autor: Lenka Kubatková | 4.2.2011 o 20:09 | (upravené 4.2.2011 o 20:14) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  139x

Keď niet nikoho, kto by so mnou pizzu zjedol,

keď ležím v tvár posteli a ona utiera mi slzy.

Keď niet nikoho, kto by mi pofúkal zvlhnutú tvár,

kto vyvezie ma obdivovať čaro vesmírnych hmlovín...

 

Stojím a kričím do neba.

Môj pre ucho nehlasný rev zamŕza vo vzduchu.

Vôkol tma, hlad, strach, bezmocnosť,...

Upínam sa k svetu iných,

lebo nevydržím sama so sebou...

 

A keď uschnú slzy a hnev sa stratí,

niet nikoho kto sa so mnou bude

z duše smiať na ničom...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Róbert Bezák: Radi počúvame, ako niekto vyrieši naše problémy

Možno je to taká diagnóza spoločnosti, že je schopná si kohokoľvek zvoliť. Som z toho smutný.

DOMOV

Rok 1993: Republiku krstili šampanským, ale mnohí rýchlo vytriezveli

Slovensko zápasilo so starými problémami.

DOMOV

Dobré ráno: Amerika môže odštartovať novú vojnu

Amerika môže v regióne zničiť mierové snahy.


Už ste čítali?