Vyzliekam sa donaha z pyžama,
aby som sa pred spaním mohla odieť do vône škorice...
dýchame sa navzájom,
opaľuje ma svojím plamienkom
a šíri sa izbou ako láskyplný jed.
Ty ma pri tom pozoruješ,
kúpeme sa v úsmevoch,
vytancovala som penovú bublinku,
ktorá ti praská na nose.
Ponoríš sa do mňa,
a milujeme sa v opojení škorice bez toho,
aby si sa čo i len priblížil.
Prežívame naše bláznovstvo
a tešíme sa z teraz.
Zdieľam s tebou to,
čo ani jednému z nás nepatrí.
Požičali sme si teplo,
ktoré roztápa miestne sibírske mrazy.
Som tvoja ruža?
Som tvoja líška?
Som tvoja?
V priestore, kde nie si ty....kde nie som ja. Kde je len vôňa škorice a Jedno.