Výchova k občianskej aktivite a zodpovednosti

Autor: Lenka Kubatková | 7.5.2011 o 10:13 | (upravené 7.5.2011 o 10:25) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  119x

Tento článoček mi vyšiel 6. 5. 2011 v školskom časopise Mozaika. Potrebovala som prehovoriť...."Rešpekt štátu je jedna vec, ale opatrný odstup s prižmúrenými očami je vec druhá. V škole síce nie sme v politike, ale musíme si vytvárať svoje vlastné názory! A k tomu potrebujeme ako budúce zodpovedné osoby pomoc. Potrebujeme poznať povinnosti poslancov, primátorov,.. Ako inak budeme vedieť podľa čoho ich voliť a potom kontrolovať? Kto nám povie, že ak nie sme so situáciou spokojní, môžeme ju zmeniť?"

 

Prihováram sa vám, drahí kolegovia-študenti, čítajúci učiteľský zbor a ostatní, a premýšľam, čo vám chcem vlastne povedať. Sedím v osobnom vlaku v smere z Bratislavy domov, slnko zašlo za oblaky a v hlave mi šumí a vystrája hukot tohto starého stroja. Vraciam sa z tlačovej konferencie, ktorá je už druhou v poradí v rámci kampane „Za odstránenie pamätníka Ferdinandovi Ďurčanskému z verejného priestranstva v Rajci.“ To, o čo sa s hnutím HUMAN a podporou verejnosti snažíme, by ste mnohí pokladali za zbytočný, neužitočný či vopred prehratý boj, avšak o dôležitosti tejto záležitosti sa môžeme osobne porozprávať, v prípade záujmu môžem poskytnúť bližšie informácie.

Témou, ktorej sa chcem v článku venovať, je občianska aktivita, resp. výchova k občianskej aktivite. Niet pochýb o tom, že škola má okrem vzdelávacej aj výchovnú funkciu. Berie rodičom dieťa na osem hodín, teda ak nerátame spánok, dieťa strávi polovicu mladosti v škole. Škola je prostriedkom pre výchovu zdravého uvedomelého jedinca, ktorý by mal byť po maturite pripravený na zodpovedný život, keďže prevezme zodpovednosť predovšetkým sám za seba, no navyše bude hrať určité roly, v ktorých bude zodpovedný za iných, napr. ako rodič za svoje dieťa, ako riaditeľ za svojich zamestnancov, ako vodič za svojich cestujúcich a tak ďalej, ale aj ako občan zodpovedný za svoj štát- ako občan, ako suverén demokracie delegujúci si svojich zástupcov. Takýmto zodpovedným občanom sa stávame po nadobudnutí 18 rokov, avšak s demokratickým právom sa stretávame už od detstva (sloboda prejavu, sloboda združovania sa, sloboda myslenia,...sloboda hlasovania, petícia,...). Dostávať objektívne informácie a nečerpať len z médií a rečníkov-amatérov, je veľmi dôležité. Učiteľov považujem za ľudí vzdelaných, široko rozhľadených s rozvinutým kritickým myslením a talentom podať žiakom informácie bez zavádzania. (Nie sme predsa v politike, kde často platí úplný opak.) Myslím si, že by nám v tomto smere mali pomôcť rozvíjať naše snahy a oboznamovať nás s našimi právami a povinnosťami, nielen povrchne, ale zodpovedne. Lebo pre väčšinu študentov sú pojmy ako petícia, pochod, list primátorovi, poslancom,...atď, len prázdnymi rečičkami. Možno však o tom hovoriť, napríklad pre odpor voči petícii tretiakom za zmenu rozvrhu, pre selekciu informácií, ktoré sa k študentom dostanú a ktoré nie (petícia hnutia HUMAN na školskej nástenke), pre nesúhlas s uskutočnením diskusie pre žiakov na tému občianska aktivita z dôvodu, že politika na pôdu školy nepatrí. Občiansku aktivitu však nemôžeme definovať ako politickú angažovanosť, to sú rozdielne veci. Okrem toho, keď už hovoríme o politike a škole- veď celý systém má na starosti vláda. Všetko funguje pod zavedením zákonov politických predstaviteľov. Aj v školstve.

Počas štúdia som nadobudla pocit, že naša škola dáva priveľmi ruky preč od občianskych a politických rečí. Nepomáha nám s uvedením teórie demokratických princípov do praxe, nie je vhodné sa rozprávať o primátoroch, či politikoch,... Nespomínajú sa Ficove napáchané problémy, Dzurindova privatizácia či Dlhopolčekova politika. Ja teraz nehovorím o názoroch, ale o faktoch, ktoré potrebujeme nasávať. Ani v súvislosti s vládnucou elitou v histórii sa nehovorí o názoroch, sú nám prednášané fakty. Objektívne. Ale o tých, čo sú pri moci nesmieme rozprávať...Prečo? Veď nie sú stúpencami Toho-Koho-Netreba-Menovať, ani nežijeme v totalitárnom režime, kde si treba vládnucich uctievať. Rešpekt štátu je jedna vec, ale opatrný odstup s prižmúrenými očami je vec druhá. V škole síce nie sme v politike, ale musíme si vytvárať svoje vlastné názory! A k tomu potrebujeme ako budúce zodpovedné osoby pomoc. Potrebujeme poznať povinnosti poslancov, primátorov,.. Ako inak budeme vedieť podľa čoho ich voliť a potom kontrolovať? Kto nám povie, že ak nie sme so situáciou spokojní, môžeme ju zmeniť?

Svojim spôsobom našim učiteľom rozumiem. Prirodzene nechcú žiakom vnucovať svoje ideológie a postoje alebo agitovať za poslancov. Nevravím však, že nám majú hovoriť ktorým smerom sa vydať, či čo urobiť. „Učiteľ by ti mal dať buzolu do ruky, a nie povedať tam choď!“- výrok jedného nesmierne múdreho muža. Teda nie nám určovať cestu, ale objektívnymi faktami a vysvetľovaním súvislostí nám môžu dať do ruky buzolu, teda kompas, podľa ktorého si sami vyberieme cestu. Neubránim sa ešte citátu od CH. F. Browna: „Priemerný učiteľ rozpráva. Dobrý učiteľ vysvetľuje. Výborný učiteľ ukazuje. Najlepší učiteľ inšpiruje.“

Krásne J. Potrebujeme príklady hodné nasledovania a nechceme, aby to boli raperi či akční americkí hrdinovia! Potrebujeme pomoc školy. Nemyslím si, že občianska aktivita, diskusia o veciach, ktoré chceme dosiahnuť či právo na petíciu sú témami, ktoré nepatria na pôdu školy. Koho je to potom chyba, ak mi hocijaký študent povie: „Petícia? A čo taká petícia pomôže? Nič!“ Tretiaci si petíciou zmenili rozvrh, no za tento čin sa istým ľuďom ušlo aj veľa kritiky. Veľa študentov však niečo takéto neurobí, prijíma veci také, aké sú s pesimisticky prevzatým názorom od starejších, že „veď aj tak nič nezmením.“ Koľko ľudí sa však pokúsilo? Aké prostriedky sa použili? Nepripomína vám to niečo? Ak bude mať študent pocit, že nič nie je v jeho moci zmeniť vo svojom blízkom okolí, ak nebude vedieť ako, nebude sa o zmeny či kontrolu delegovaných zástupcov pokúšať ani v budúcnosti...Lenže my potrebujeme vedieť ako! Ako jednať slušne a využiť dostupné prostriedky.

Teraz, aby ste ma nechápali zle, vážení čitatelia, nevyzývam k žiadnym protestom, povstaniam, na nikoho neútočím. Iba mám pocit, že škola ako vzdelávacia a svojím spôsobom vychovávajúca inštitúcia by mala pripraviť študentov k dospelému životu jedinca s kritickým myslením a nepadnutými ideálmi, nie však s pesimistickými náhľadmi skúsenejších, ich apatiou a ľahostajnosťou k verejným otázkam. Pretože verím, že sa chceme naučiť, ako zveľadiť svoje okolie, životné prostredie a pomôcť našej mladej demokracii k rozvoju. Potrebujeme sa naučiť, ako k tomu viesť aj naše deti. Moji rodičia to nevedia...

Verím, že môžeme niečo dokázať. Starší majú možno pocit, že niektoré veci nemajú zmysel, ale prečo nemotivovať nadchádzajúce generácie? Chcete mi povedať, že sa to nedá zmeniť? Že každý boj o lepšiu spoločnosť v budúcnosti je márny? Chcete mi povedať, že vedomosti z matematiky sú mi ozaj len na to, aby som si v budúcnosti spočítala špinavo zarobené prachy? ...(malé odľahčenie pre vás- teraz potrebujem matematiku na prijímačky- na humanitný odbor a dozvedela som sa to len pred pár dňami, takže decká učte sa)...

Bez výchovy k občianskej aktivite neprispejeme ani k rozvoju nášho mesta. Taktiež môžeme hovoriť o Európskom roku dobrovoľníctva 2011. Azda dobrovoľníctvo nie je aj o občianskej aktivite? Urobme zbierky, podporme knižnicu, zahrajme predstavenie, vyčistime parky, prispejme, kde je to potrebné. Vyjadrujme súhlas či nesúhlas. (Iba príklad: chceme tam to Tesco alebo nie?) Naozaj si myslíte, že na názore 20 000 obyvateľov nezáleží? V Hlohovci to s občianskou aktivitou vyzerá tak, že jediní, ktorí majú názory sú diplomaticky vykrmovaní dôchodcovia. Už aj z MK ODM zostal len predseda...

Vážení čitatelia, naučme sa pomôcť mestu. Kde je budúcnosť, ak nie v mladých? Mysleli ste na to?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?