Spoločnosť je tým slobodnejšia, čím vzdelanejší sú jej členovia

Autor: Lenka Kubatková | 16.2.2011 o 21:43 | (upravené 16.2.2011 o 21:53) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  155x

Aká je to slobodná spoločnosť? Ja by som povedala, že je to spoločnosť, sociálne prostredie, kde sa človek cíti slobodne, a teda zároveň bezpečne. Miesto, kde môže človek slobodne vyjadriť svoj názor, slobodne sa združovať, myslieť, vlastniť majetok,...EXISTOVAŤ.

Aká je to slobodná spoločnosť?

Ja by som povedala, že je to spoločnosť, sociálne prostredie, kde sa človek cíti slobodne, a teda zároveň bezpečne. Miesto, kde môže človek slobodne vyjadriť svoj názor, slobodne sa združovať, myslieť, vlastniť majetok,...EXISTOVAŤ.

Sloboda v spoločnosti- to sú vlastne naše ľudské práva. A naša sloboda končí tam, kde začína sloboda iných. Je to také jednoduché...Prečo potom súvisí slobodná spoločnosť so vzdelávaním?

V našej spoločnosti žijú viaceré skupiny obyvateľstva, ktoré sa slobodne necítia, pociťujú naopak ohrozenie, obmedzovanie zo strany iných, konkrétne v našom štáte zo strany majoritného obyvateľstva. Hovorím o menšinách a národnostných skupinách a o stereotypných názoroch, ktorým títo ľudia čelia každý deň.

Aj ja som vyrastala v prostredí stereotypov. Môj otec nemá problém pri sledovaní televíznych novín nadávať na „lakomých židov“, „zlodejských cigáňov“, „čierne papule“ a Maďarov, čo sa tlačia na Slovensko...Ako malá som vnímala, že Maďari sú zlí a Rómov sa treba báť. Postupom času so stúpajúcou informovanosťou som dospela k tolerancii. Tolerovala som, že medzi nami žijú aj „iní“. Avšak iba poznávaním a vzdelávaním môže človek dosiahnuť nielen toleranciu, ale najmä akceptáciu- prijatie druhých takých, akí sú, s ich zvykmi, kultúrou a vonkajšími vlastnosťami, s definíciami, ktorými ich naša spoločnosť zaraďuje do systému.

Iba neschopný má potrebu obmedzovať, ak sa sám cíti ohrozený. Ale kto nás ohrozuje??? Žena, ktorá sa vyjadruje po maďarsky, lebo neovláda slovenský jazyk? Dlhovlasí mladík, ktorý má židovský pôvod? Opustené rómske dievčatko?

Chybou je, že kradnúceho Róma neposudzujeme podľa vzoru „kradnúci človek“, ale „kradnúci Róm, Róm, čo kradne“.

Z veľkej časti prispievajú a podporujú stereotypné názory médiá. Priam nás vyzývajú k hnevu. Denne nás kŕmia samým násilím, a nedajbože ak je tým násilníkom Róm, alebo človek patriaci do istej národnostnej menšiny, či prisťahovalec. Dôraz sa kladie na negatívne vyjadrovanie sa o Rómoch. Médiá si zvečša nedovolia priamo vyhlasovať rasistické heslá, no počuli ste niekedy v televíznych novinách o rómskych oslavách, vystúpeniach, o dievčatku z Luníka IX, ktoré vyhralo súťaž v kreslení, o úspešnej integrácii???

Nie?

Zriedka?

Koho by to zaujímalo?!

Sledovanosť zvýši predsa informácia o zničení novopostavenej bytovky pre Rómov! Médiá vám neukážu rómske bytovky, ktoré sú čisté a fungujúce. Toto je naše mediálne vzdelávanie! Nehodnotíme ľudí na základe ich individuality a jedinečnosti, na základe toho, že VŠETCI SME SI ROVNÍ, ale podľa prislúchajúcej národnostnej menšiny či etnickej skupiny.

Mnohí ľudia považujú za zbytočné vykonávať v rámci boja so stereotypnými názormi, boja proti diskriminácii, organizovať rôzne stretnutia, prednášky, semináre, projekty na školách, ktoré podľa nich nič neriešia.

Ako však oslobodíme spoločnosť od stereotypov, ak nie spoznávaním menšín, rozprávanie sa o nich, s nimi, participovaním na projektoch a premýšľaním?? Niekedy možno viacej srdcom, ako rozumom, čo je však v našej spoločnosti nemoderné. Súcitíme s úbohými sirotami, no kto by si adoptoval rómske dieťa? Veď čo by povedali ostatní...?

Moja teta s ujom to urobili. S Viktórie sa stáva krásna mladá slečna.

Slobodná spoločnosť vo mne vyvoláva predstavy sociálneho prostredia, v ktorom sa nikto nebojí vyjsť na ulicu len pre to, že má čiernu farbu pleti, nebojí sa uchádzať o zamestnanie kvôli prislúchajúcemu rómskemu etniku, nebojí sa vyjadriť na verejnosti svoj názor, napriek maďarskému prízvuku.

Slobodná spoločnosť je spoločnosť otvorená, bez nezmyselných predsudkov. Vzdelávanie hrá v tomto smere dôležitú úlohu. Napríklad na webovej stránke Občianskeho združenia na podporu slobodnej spoločnosti, sa hneď v úvode začína charakteristika ich poslania slovami: „vzdelávať a pracovať za účelom zvyšovania informovanosti občanov.“

Sloboda= informovanosť.

Nadobudneme ju jedine vzdelávaním.

No stačí sa však vzdelávať, aby bola naša spoločnosť slobodná?

V štáte fungujú skupiny, ktoré sa snažia ovládnuť názory masy a vedia narábať so zaužívanými vzorcami myslenia. No ak budeme vzdelaní, máme možnosť sa brániť, utvoriť si vlastný názor. Ak sa budeme zaujímať, získame poznatky, vďaka ktorým nás nikto nepresvedčí o tom, že Maďari chcú ovládnuť južné Slovensko.

Vzdelávaním poznávame svoje práva a môžeme ich efektívne využívať. Taktiež spoznávame práva druhých.

Učením sa o ľudských právach a demokratických princípoch nadobúdajú slobodu aj iní. Je dôležité, aby sme im ju my nebrali a aby sa aj oni sami mohli považovať za slobodných, ROVNOPRÁVNYCH občanov. Spoločnosť je povinná postarať sa o voľný prístup k informáciám.

Preferujem vzdelávanie v praxi- teda pomoc študentov v komunitách, centrách, výmenné pobyty, participácia na zahraničných projektoch- čo ako sa ukázalo, je veľmi cenná skúsenosť. Gymnázium Ivana Kupca v Hlohovci má v Afganistane tzv. twice school, sesterskú školu. Minulý rok nás navštívili dvaja profesori, veľmi milí ľudia, ktorí nám porozprávali čosi o svojej krajine, jazyku, či písme a my sme im predali kúsok našej kultúry. Študenti teraz vedia, že Afganistan nie je len krajinou útlaku, ohrozenia a atentátnikov, ale že je to krajina, v ktorej žijú ľudia ako my, a že máme s nimi veľa spoločného.

Ďalej oceňujem návštevu koncentračného tábora v Osviečime, ktorý je súčasťou školského výletu na niektorých školách. Jedna návšteva so sprievodcom zapôsobí na empatického človeka viac ako sto hodín dejepisu, či pozerania filmu o hrôzach páchaných na Židoch i nežidoch. Oblasť vzdelávania sa a rozprávania o druhej svetovej vojne by som nevypúšťala z osnov, neskracovala, ba práve naopak, pri pozorovaní okolitého diania doma i vo svete by som žiadala viacej hodín, prednášok, seminárov a dokumentov o tejto problematike. Je až zarážajúce, ako sa ľudia v 21. storočí vedia kvôli vyšším politickým cieľom zabíjať hlava-nehlava a do ohniska nepokojov ešte so sebou ťahať aj malé deti (Egypt 2011)...Egypt za ľudské práva a slobodnú spoločnosť bojuje, ibaže násilím.

Za seba môžem povedať, že takéto vzdelávanie v praxi a diskusie mi značne rozšírili obzory a zapôsobili na mňa.

V demokratickej spoločnosti chápem slobodu ako vzájomné rešpektovanie sa ľudí.

V demokratickej spoločnosti si slobodný a informovaný človek hľadá priateľov na základe ich individuality, a nie národnosti.

V demokratickej spoločnosti si Slovák, Maďar, Čech, Nemec, Ukrajinec, Róm či Žid sadnú spolu do kruhu, pochytajú sa za ruky a zaspievajú na oslavu života.

Možno som tak trochu idealista, ale verím v dobro človeka a hovorím áno multikulturalite, ktorá nás obohacuje a učí nás byť ľuďmi.

Bez potrebného vzdelania a vyvíjania tlaku na aktivity mimo osnov nemôže existovať akceptácia.

Bez akceptácie nefunguje slobodná demokratická spoločnosť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?